Autor: devene

 Možno sa už dusíte každodennou rutinou a už si ani nespomeniete kedy ste naposledy vypla a šla sa zabávať? Snažte sa to čo najskôr zmeniť, inak ten tlak dlho nevydržíte a „vybuchnete“. Život by mal byť zábavný a plný radosti a nie stresu z nedokončených povinností.

Spravte si malý plán. Raz do mesiaca si doprajte nejakú zábavu len pre seba a svoje priateľky. Načerpáte viac energie a aj všedné dni vám potom budú pripadať ako magické. Odveďte deti k starým rodičom alebo nech ostanú doma manželom. Zariaďte si to tak aby boli všetci spokojní.

Posedenie v bare

Predstavte ti ako ste sa cítila, keď ste bola mladšia. Ako ste si užívali čas s priateľkami a nemysleli ste na každodenné povinnosti. Nalaďte sa na túto vlnu a zavolajte kamarátkam. Oblečte sa do obľúbeného outfitu, dajte si make up a vyštartujte.
Čas s priateľkami môžete využiť v bare, kde hrá príjemná hudba. Pokecajte si o vážnych veciach, ale aj o bláznovstvách čo vám víria v hlave. Ak nechcete len tak sedieť, roztancujte svoje boky ako kedysi.

Dajte si pohár vínka a vypnite

Ak nie ste typ čo sa „fláka“ po baroch a ani za mlada ste to neobľubovali, pozvite kamarátky na návštevu. Otvorte si fľašu (aj dve) vína a relaxujte pri televízii alebo inej aktivite. Zrelaxovať sa dá rôznymi spôsobmi – môžete aj niečo vyrábať alebo čítať.

Nákupy a nový vzhľad

Nákupy ženy nikdy neznudia. Stačí sadnúť do auta a ide sa. Pobehajte po obchodoch, ktoré ste už dávno nenavštívili. Skúšajte a skúšajte veľa šiat. Odmeňte sa za prácu, ktorú vykonávate pre deti a manžela a kúpte si niečo po čom ste už dávno túžili.

Každodennými prácami sa môže stať, že večer keď už deti spia ste radi, že sa za päť minút osprchujete a rýchlosťou svetla si umyjete vlasy. V tento deň, keď si vyrazíte na nákupy, zastavte sa aj pri kaderníčke a vyskúšajte nový účes. Investujte do seba viac času. Váš nový vzhľad ocení nielen vás manžel, ale aj vy budete so sebou spokojná.

Aj tak by sa dalo povedať, keď sa niekedy pozrieme pozorne po ľuďoch, ktorých stretávame na ulici, v práci či na nákupoch v obchodných centrách. Môžeme tam vidieť „pestrú zmes“ módnych maniakov, alebo ľudí, ktorým je úprimne jedno, čo na sebe majú oblečené. Niekedy je ťažko povedať, čo je horšie. Obliecť sa podľa najnovšej módy aj napriek tomu, že nám tie kúsky vôbec nesedia, alebo sa tváriť, že sa nás móda netýka a obliecť sa tak, ako sa práve cítime, len nech je to hlavne pohodlne.

Módne trendy nám totiž nemajú diktovať to, aké kúsky nám nesmú chýbať v šatníku. Mali by udávať istý smer, ktorý „práve letí“ a podľa ktorého sa môžeme, ale nemusíme nasmerovať. Niekedy stačí jeden „in“ prvok na to, aby sme vyzerali dobre.  Je niekedy komické vidieť ľudí, ktorí sú oblečení ako cez kopirák, pretože keď je v sezóne moderné nosiť napríklad nohavice „spustené až po kolená“, tak ich predsa treba mať a ukázať.

Nezáleží na tom, či sa jedná o tínedžerov alebo dámy v rokoch…je to predsa trendy. Ale aj napriek tomu, že napríklad tento štýl nohavíc nepristane každému? Aj napriek tomu, že sa hodí skôr mladým? Aj napriek tomu, že našej postave lichotia iné strihy? Niekedy to bohužiaľ ľudia zaslepení módou prehliadajú a potom sa namiesto módnych trendov stávajú módne katastrofy.
 
Každý podľa svojich možností
Úprimne povedané, niekedy je možno lepšie zostať prirodzený, nepozerať sa na to, čo sa práve nosí a obliecť si to, čo pristane tej ktorej osobe, postave či príležitosti, na ktorú sa obliekame. Možno by bolo oveľa menej „vymaľovaných“ mladých dievčat, ktoré svojím oblečením odhaľujú viac, ako by bolo potrebné, provokujú svojím vzhľadom svoje okolie a v konečnom dôsledku si ako keby uberali zo svojej prirodzenej krásy a pridávajú na veku.

Alebo by bolo menej dospelých dám, ktoré sa v snahe zakamuflovať svoj vek oblečú a „vymódia“ do outfitu, ktorý na nich vyzerá skôr komicky ako lichotivo. Netreba byť otrokom módy, aby sme vyzerali dobre. Stačí trochu prirodzenosti a triezveho úsudku.

Keď máte malé dieťa, neustále pozorujete jeho vývoj. Tešíte sa z každého nového úsmevu, grimasy i zvuku, ktorý vydá. Neviete sa dočkať prvých krokov a ani slov. Hlavne rodičia prvorodených detí majú často dôkladne naštudované tabuľky so psychomotorickým vývinom detí a úzkostlivo sledujú, v čom ich drobček zaostáva a naopak v čom je vo vývine pred inými deťmi.

Asi najhoršie, čo môžu rodičia urobiť pre seba a svoje dieťa z tohto hľadiska je porovnávať svoje dieťa s ostatnými deťmi v rovnakom veku. Na nikoho neboli predsa vytvorené tabuľky preto, aby boli rodičia v neustálom strese, či ich drobček nie je náhodou zaostalý, keď „susedov Jurko“ už pekne rozpráva a vášmu chlapčekovi sa rozprávať ešte nechce. Opakujte si, že vaše dieťa je jedinečné a či už sa jedná o prvé kroky alebo slová, má právo vyvíjať sa svojím vlastným tempom.
 
Ako to vlastne postupuje?
Prvé slová začína dieťatko vnímať už v maternici. Preto sa mamičkám odporúča rozprávať sa so svojimi ratolesťami ešte keď sú v brušku. Možno sa to môže zdať niekomu čudné, ale nič neobvyklé na tom nie je. Dieťa jednoducho začne vnímať hlas a reč svojich najbližších už pred tým, ako príde na svet. Potom nastáva ďalšia fáza vývoja, kedy dieťatko pozná hlas mamy a otca, s ktorými je najčastejšie a vníma i ostatné zvuky okolitého sveta.

Okolo 6.mesiaca začne bábätko prvýkrát vydávať rôzne opakujúce sa zvuky, ktoré môžu rodičom pripomínať prvé slová ako „ma-ma-ma, ba-ba-ba, ta-ta-ta“. To sú prvé znaky reči, ktorými sa dieťatko začne prejavovať. Ďalšou etapou sú prvé slová, ktoré sa začnú objavovať okolo prvého roka. Sú to často len napodobeniny slov, ktoré počujú od dospelých, ale rodičia im rozumejú. V období roka a pol začne drobec postupne slová spájať ako napríklad: „Mama tam. Brm-brm pápá.“ Okolo druhého roka sa začnú slová a vety zdokonaľovať, dieťa začne samo skloňovať a postupne sa rozrozpráva tak, že ho už sotva niekto zastaví…Ak chcete dieťatku v rozvoji reči pomôcť, rozprávajte sa s ním, obmedzte pozeranie televízie a skúste čítanie knižiek, pomocou ktorých sa zdokonaľuje slovná zásoba.
 
Sledovať, ale nerobiť unáhlené závery
Ak máte obavy z toho, že vaše dieťa ešte v dvoch rokoch nerozpráva, nemusíte si robiť zbytočné starosti. Pokiaľ pekne reaguje na vaše otázky a podnety, je problém v tom, že sa mu rozprávať jednoducho nechce. Obyčajne chlapci bývajú „lenivejší“ ako dievčatá. Ak by ale stav nenapredoval a vy si nie ste istí, či je všetko v poriadku, je na mieste navštíviť odborníkov ako sú napríklad detskí logopédi.